Budík ma preberá z tuhého spanku, vonku je ešte tma,prvé načo myslím a čo nechcem opustiť je teplo mojej postele,avšak pomyslenie na nové rybárske zážitky ma vytrháva z ospalosti a tak pomaly kráčam ku kávovaru po ranné espresso. Plnými dúškami srkám ten zázračný nápoj ktorý ma preberá ešte väčšmi. Budím otca,tomu to ide ťažšie ako mne :).Volám kamarátovi Mirovi a ujisťujem sa že naozaj vstal , ozíva sa rozospatým hlasom, mám pocit že ho budím a to je dobre:)